Suhlasim. Tak, ako pri comkolvek inom, plati "vsetko s mierou a rozvahou". Na zaklade vlastnej skusenosti mozem povedat, ze ked sa zena na to citi a dokonca lekar po vysetreni a zvazeni okolnosti zahranicnu dovolenku odporuci a prida patricne poucenie, je skoda taku prilezitost nevyuzit. Naozaj, pravdepodobnost dostat sa na romanticku dovolenku vo dvojici po narodeni dietatka klesa na dlhe roky na mizive minimum. Ja som absolvovala v tretom mesiaci tehotenstva dvojtyzdnovu dovolenku na Bali, to znamena 2 x 12 hodin cesty lietadlom, klima uplne odlisna od nasej /vlhko a horuco/, o rozdielnosti stravy nehovoriac a napriek tomu som si ju uzila. V mori som sa okupala, spustala sa na toboganoch, vozila sa na slonoch, dokonca aj rafting na divokej vode som vyskusala. Sem-tam nejaka slabost alebo nevolnost, ale s moznostou kedykolvek si oddychnut boli aj taketo prejavy znesitelne. A to nie som mamina-cakatelka s bezproblemovou anamnezou - pred rokom som prisla v siedmom mesiaci o dietatko. Napriek tomu nelutujem, ze som sa pre tu dovolenku rozhodla. Momentalne sme v 28.tt a moje tehotenstvo ma stale dobry priebeh.
Netvrdim, ze nehrozia komplikacie, ktore sa naozaj tazko riesia v zahranici a viem, ze je to na zvazeni kazdej tehulky, len som chcela prispiet svojou skusenostou a povzbudit tie, ktore maju velky strach z moznych problemov. Nie som clovek, ktory podcenuje mozne rizika, no myslim si, ze pozitivne nastavenie a snaha nemysliet na vsetky mozne cihajuce problemy ma svoj vyznam.
Předchozí