Přidat názor k článku Mami, jsi ráda, že jsi holka?

Ja si osobne myslím, že aj v dospelosti môže človek zmeniť svoje návyky z detstva, aj napríklad čo sa týka domácich prác. Môj priateľ sa narodil ako posledné-štvrté dieťa, mal už dospelých súrodencov. Vyrastal takmer ako jedináčik, len okrem rodičov sa oňho starali aj súrodenci. Ako najmladší žil do svojich 26-tich rokov s mamičkou, tá ho obskakovala. Keď prišiel z diskotéky nadránom domov, mamička ho pred obedom zobudila, nech sa príde najesť, po jedle sa išiel zabaviť von s kamarátmi. V mojej rodine to bolo ináč. Boli sme 3 sestry a spolu s mamou sme obskakovali otca, hoci sme ho neznášali. Celé detstvo som sa napočúvala rečí typu "Každá dobrá gazdiná o 12-tej obed dá", takže som na to už alergická.
Napriek tomu máme s mužom celkom "demokratickú" domácnosť. Obidvaja chodíme do práce, na striedačku sa staráme o deti, keďže mladšia ešte nechodí do škôlky. A k tomu patrí aj starosť o domácnosť. Keď som v práci ja, upratuje on a naopak. Akurát varenie je na mne, pretože jeho pokusy o varenie neboli veľmi "jedateľné". On zase k tomu spraví tie tzv. mužské práce, ktoré ja neovládam (elektrika, vodoištalácia, servis auta).
A len tak na okraj. Nie je nič lepšieho, ako keď má žena muža so zdravým sebavedomím. Takého mám ja, môj muž si až neskutočne verí. Najhoršie sa žije so zakomplexovanými chudákmi, ktorí si stále musia čosi dokazovať.