Přidat názor k článku Do poslední kapky mléka aneb Kdo nekojí s námi, kojí proti nám!

Ahoj Monty,
Vôbec sa netráp, ak Ti to pomôže tak z môjho pohľadu si „HRDINA“ pretože pri Tvojich zdravotných problémoch sa tých 8 mesiacov dá prirovnať ku kojeniu do 8 rokov. Ja na rozdiel od Teba som bola úžasne „nadupaná„ z kojenia, odhodlaná „plne kojiť do 6 mesiacov až do roka a potom s postupným zavádzaním príkrmov až do dvoch rokov...“ (o tejto vete sa mi aj snívalo) a čo sa týka teórie tak by som mohla prednášať na VŠ ale... ono to kojenie NEŠLO a NEŠLO a NEŠLO. A nebolo mlieko a neboli ani vhodné bradavky (odvahu mi dodali aj slová dvoch sestričiek z novorodeneckého keď prvá zahlásila „no ono to ani nepôjde lebo máte príliš veľké bradavky“ a jej kolegyňa s ktorou sa minula vo dverách zahlásila „no, jasné že to nepôjde veď Vy nemáte žiadne bradavky!“ – som sa cítila ako školák, ktorý si doma zabudol super dôležitú pomôcku). A tak som NEKOJILA lebo to nešlo ani poležiačky ani posediačky ani s klobúčikom a ani bez neho. A svet nespadol a dcéra kupodivu žije a priberala raz od BEBY a raz od odstriekaného mlieka. A alergiu zatiaľ nemá a chorá nebola. A aby to neskončilo iba s KOJENÍM-NEKOJENÍM tak sme dcéru MUSELI v 5,5 mesiacoch odviezť k mojej mame a 3,5 mesiaca sme tam chodili len na víkendy (musela som sa rozhodnúť ostať doma s 2.740,- Sk a potom si hľadať prácu lebo na môj flek už slintalo niekoľko osôb alebo nejaká cudzia baba„óperka“ u nás alebo moja mama 70 km ďaleko – k nám prísť nemohla lebo dnes už nebohý otec chorľavel a sestra o 11 rokov mladšia práve maturovala). Je mi jasné že teraz všetci odborníci na malú detskú dušičku ma už upaľujú na hranici ale ja si aj tak myslím že to bola tá najlepšia z troch možností (doma som ostať nemohla pretože na východe Slovenska by som skôr našla tehlu zlata ako prácu). A ešte jeden „ťažký“ hriech. Dcéra začala od 1 roka chodiť do jaslí. Kto si predstaví totalitné jasle 30 detí a jedna polomŕtva učiteľka tak je na omyle. V meste sú jasle - 10 detí a na nich 3 zlaté tetušky. Za tie dva roky čo do jaslí chodila som na nej nepozorovala žiadnu ujmu. Dcéra sa do jaslí vždy tešila a čo je dôležité viac ako rok nebola chorá (a to ani v čase keď zúrila chrípková epidémia). Takže NEKOJILA SOM, NEBOLA SOM S ŇOU DOMA DO TROCH ROKOV a CHODILA OD 1 ROKA DO JASLÍ. A čuduj sa svete, vôbec sa necítim ako zlá matka.