Tiez som si spomenula na Douglasa :o)
Suhlasim s fejtonom, MAM pocit ze je to voci detom nefer
Moj manzel v 16-tich rokoch vybavoval pohreb svojmu otcovi...
(Ja som sa bavila a mala pomaly za sebou som bezstarostnu pubertu)
Manzel odvtedy musi zastavat doma rolu ktora mu vyplyva z toho ze je jediny chlap v dome...Ma uz 10 rokov na starosti svokrin dom, dvor a este musi robit aspon obcas spolocnost svojej osamelej mame...
(Ja som musela tak maximalne povysavat a umyt riady a nasi si vystacia doteraz sami :o)))
Ja sa mozem teraz naplno venovat manzelovi a syncekovi, on musi mat stale v hlave este svoju starnucu mamu ktora od januara nastupuje do dochodku, nie je uz uplne fit a vyzaduje aby sme u nej casto boli...
Nasi nas radi vidia, ale ked dlhsie neprideme nevydieraju nas...
Myslim ze je lepsi "model" ktory si vybrali moji rodicia...teraz su este v plnej sile (maju 47,49), ja sa venujem svojej rodine, rodim deti :o) a vychovam ich (mam 26)...ked deti podrastu a rodicia ma budu potrebovat budem k dispozicii zas im...(u nas je to uz viac generacii model 25-25-25 a funguje to)
Manzel sa vo veku ked vacsina ludi zaklada rodinu a stara sa o male deti musi starat uz aj o svoju mamu...zhodli sme sa ze je to nefer...
Ale to je len moj pohlad...
Manzelovi rodicia ho priviedli na svet 34 a 45 rocni a mna moji rodicia ako 21 a 23 rocni...
Manzelov otec bol tiez v case ked ho splodil v najlepsej sile, zabezpeceny, scestovany a spolocensky...ale o 15 rokov to bolo inak...manzel si ho pamata ako zatrpknuteho ufrflaneho hadaveho tyrana...
PS: Samozrejme ze aj mladeho moze napr.zrazit autobus, zaruka tu nikdy nie je, ale pravdepodobnost nejaka ano...predsa len zomiera viac 60-nikov na infarkt, ako 30-nikov pod kolesami...
Předchozí