Naozaj by ma zaujímalo,ako sa je treba snažiť v rámci možností dosiahnuť,aby dieťa spalo celú noc.To predsa nie je možné ani u dospelých ľudí,a nie to u dieťaťa.To ho mám akože nadrogovať diazepamom?Akosi to nechápem.A tiež sa prikláňam k názoru mamičiek,že každé dieťa je individuálne a už od narodenia osobnosť-neprerábajme ho nasilu.Ked si vyžaduje prítomnosť rodiča,aby sa v spánku cítilo bezpečne,prečo mu to odopierať?Ved v živote bude toho musieť ešte toľko prekúsnuť,tak načo ho stresovať už "od plienok"?Môj syn má 7r.-už si toho dosť preskákal,nie je rozmaznaný,len v noci z WC-ka miesto do svojej postele odpochoduje k nám.Nevadí mi to,aj ked troška sa ten priestor na spanie obmedzí,ale nemám to srdce ho v noci rozospatého vyháňať.A vôbec sa za to nehanbím.O chvíľu mu pribudne súrodenec a neviem,ako sa to potom bude riešiť,ale v žiadnom prípade NEDOVOLIM,ABY MOJE DIETA PLAKALO VIAC,NEZ JE TO NEVHNUTNE.Myslím tým,že si nejaké tie bolestičky,zúbky,atd.asi odplače,ale viem,aký bol môj syn s tým spaním a nemienim to menit len preto,že to niekto považuje za "nevhodne".Toľko môj názor.Už sa na to maličké všetci tešíme:))) A mamičky,robte tak,ako to najviac vyhovuje Vám a vášmu dieťaťku-vy s ním žijete,vás odmení tým najkrajším-úsmevom,objatím.....
Předchozí