Přidat názor k článku Každé dítě se naučí spát!

Lambertka, prepáč, ale rozprávaš, akoby ľudia zmýšľajúci ako ty boli spása tohto ľudstva (tým sa ťa nechcem dotknúť, len to na mňa tak pôsobí). A teraz k veci:

A čo predstava toho, že som dnes (vlastne včera) bola s dieťaťom na rehabilitácii a cvičila s ním sestrička cviky a ja som stála pár metrov (resp. meter) od neho a on plakal a po lícach mu padali ooooobrovské slzy a proste som ho nemohla zobrať a ísť preč len tak, pretože jednoducho tie rehabilitácie na správne držanie nožičiek potrebuje a keď konečne po 20 minútovom plači (plači??? rev to bol, jačanie, to bolo niečo hrozné) docvičili a mohla som si ho zobrať, nechcel sa ma pustiť... a počas celého cvičenia sa na mňa pozeral a vystieral ku mne ruky a napriek tomu som ho nemohla zobrať, pretože sa cvičí pre jeho dobro, pre jeho vývin, tak čo sa asi teraz preháňa v tej jeho 12 mesačnej hlavičke??? Že jeho matka je krutá hyjena, ktorá sa naňho z metra pozerala a 20 minút ho nechala trpieť??? Čo by si urobila na mojom mieste ty? Zľutovala sa a zobrala ho a potom ho celý život vozila na invalidnom vozíku? Prečo sa snažíš vnútiť matkám myšlienku, že ak dieťa plače a matka ho nemá v tom momente na rukách, tak je špatná???

A to ti poviem, že naša "vyřvací metoda" behom troch dní bola možno 5-percentným odvarom toho, ako malý plakal dnes - tak kedy som bola horšia, vtedy alebo dnes? Nutne pripomenúť, že moje dieťa nikdy neplakalo viac ako 10 minút bez toho, aby som za ním šla. A trpela som vo vnútri určite viac ako on. Aj vtedy, aj dnes.