No, pre väčšinu populácie je to dôležité asi rovnako ako to, či má bábätko kakať raz alebo dvakrát denne, po koľkých dňoch od oplodnenia môže byť tehotenský test pozitívny alebo ako vysoké vreckové treba dať 10 ročnému dieťaťu... prípadne iná z tém obvyklých na týchto stránkach. Ja som však úvodný článok aj reakcie naň považovala za zábavné a brané s nadsázkou. Je naozaj pomerne jedno, čo svoje deti učíme, pokiaľ to nie sú výslovné bludy – kamarátkini známi boli napr. istý čas rozhodnutí učiť zo srandy svoje dieťa všetko naopak – chceli ho učiť, že slnko sa volá mesiac, mesiac slnko a pod. Neviem, či to nakoniec zrealizovali.
Na druhej strane, pre toho malého človiečika sú zvuky zvieratiek väčšinou prvými „slovami“, ktoré ovláda. Pokiaľ používa tie zvuky, ktoré sú v jeho prostredí obvyklé, prudko vzrastá šanca, že sa dorozumie aj s inými ľuďmi – že ostatní pochopia jeho nadšené hýkanie, že pochopí, o čom sa rozpráva iné dieťa na piesku so svojou mamičkou, že porozumie divadielku v materskom centre... Mňa osobne napríklad veľmi potešilo, keď sme pred rokom na odpočívadle v Rakúsku kŕmili kozičky a naša dcéra aj vedľa stojaci rakúsky chlapček rovnako nadšene mečali a očividne ich tešilo, že ten druhý „hovorí“ to isté. Je jasné, že časom prídu na rad slová a otázka zvieracích zvukov bude zabudnutá.
Mimochodom, dohadovanie vo viacjazyčných rodinách nie je až taká blbosť – ornitológovia tvrdia, že spev vtákov toho istého druhu má v rámci sveta niekoľko dialektov, takže ten istý vtáčik z Ameriky môže kľudne spievať trochu inak ako vtáčik v Európe.
Předchozí