Přidat názor k článku Mám práci aneb příběhy "krkavčích :) matek"

Mirka, ja ti rozumiem :-).

Nejde tu predsa o odsúdenie konzumného spôsobu života ako takého, veď už ten pojem je dosť diskutabilný, svojím spôsobom predsa "konzumujeme" všetci, vo väčšej či menšej miere.
Ide v podstate len u upresnenie dôvodov, ak napíšem, že jedným z dôvodov, prečo chodím do práce, je to, že chcem dieťaťu dožičiť "pestré zážitky" a "farebné detstvo", tak presnejšie je napísať, že dieťaťu chcem dožičiť AJ finančne náročnejšie zážitky a pôžitky.
Lebo zážitky a pekne prežité detstvo sa dá zabezpečiť aj bez veľkých finančných zdrojov, len je to o niečo zložitejšie a je pravda, že niektoré veci sa bez peňazí jednoducho zabezpečiť nedajú. Je na zvážení rodičov, nakoľko tie finančne nákladnejšie veci považujú za dôležité.

MMCH, tak isto chodím do práce, od septembra na celý úväzok, lebo mladšia takmer 3-ročná dcérka už išla do škôlky, doteraz som chodila na čiastočný úväzok, od veku 8.mesiacov prvej dcérky. Hlavným dôvodom boli pre mňa financie (ako inak, zadarmo by som tam nechodila ;-)) a udržanie si perspektívneho miesta.

Takže konzumný spôsob života neodsudzujem, peniaze mi tak ako každému človeku uľahčujú a spríjemňujú život. Ale priority dieťaťa sú podľa predsa len kdesi inde (potreba lásky, bezpečia, atď.), deti sa nám prispôsobujú a napodobňujú nás a bezprostredné okolie. Ak sme spokojní a dokážeme im dať lásku a zážitky na prechádzke po parku, sú spokojné aj oni. Ak sa cítime lepšie pri mori a venujeme sa im tam, takisto žiaden problém.