Pozdravujem zo Slovenska - máme 4 deti, viete, že na Slovensku sú životné náklady vyššie a rodičovský príspevok nižší... Životná úroveň je však vždy relatívny pojem. Áno, musíme sa uskromniť, ale zatiaľ to deti nevnímajú ako ujmu. Koľkokrát mi už povedali, že viac sa potešili najmladšej sestričke než koliesovým korčuliam.... Áno, najstaršia dcéra (11r) prišla zo školy, že spolužiaci mali poznámky k jej "neznačkovému" oblečeniu - ale hovorila mi to s nadhľadom, nič si z toho nerobila. Učí sa na výborné a vie, že hodnota človeka sa neposudzuje podľa vonkajšku, ale toho, aký je, aké má srdce. Nemá mobil - no a čo? Keď ide na prechádzku so sestričkou, všetky spolužiačky chcú voziť s ňou. Ja i manžel sme tiež z veľkých rodín (5 a 6 detí), tak sme nejako zvlášť neriešili, či mať jedno alebo viac detí. Vedeli sme, že chceme najmenej tri. A potom sme sa slobodne a s láskou rozhodli aj pre štvrté. A ešte poznámka - dúfam, že aj naše deti sa raz budú mať tak radi, ako sa mám ja s mojimi súrodencami alebo manžel so svojimi. Proste, získala som v jeho súrodencoch ďalších bratov a sestry, takisto on v mojich. Ťažko by mi bolo úpredstaviť si, že raz by moje dieťa ostalo bez nás aj bez súrodencov, nemalo by s kým spomínať, nemal by sa s ním kto tešiť z jeho rodiny...
Nechodíme na drahé dovolenky - naše prázdniny spočívajú v tom, že ideme na týždeň k bratovi - býva v Tatrách, potom sú oni u nás, alebo na týždeň berieme deti k nám a potom našich dáme k druhým... Deti sa na to veľmi tešia a vôbec im nevadí, že ešte neboli pri mori.
Boli tu hlasy o brigáde - ja som tiež na MD a nemám nikoho na varovanie mojej dcérky - ale našla som si v malej firmičke u nás brigádu - potrebujú len 2 krát do týždňa poupratovať kancelárie a dielňu - chodím tam večer alebo poobede, keď už je doma manžel, alebo najstaršia, je to u nás v dedine, takže sa to dá. A tisícka mesačne tiež dobre padne.
Súhlasím aj s rekvalifikáciou - robím si diaľkovo VŠ, predsa sa len bude ľahšie hľadať práca.
A myslím, že aj to je dobrý vklad pre deti, keď vedia, že korunky nepadajú z neba a treba si ich zarobiť. Napr. starší syn (9r) lepí papierové modely áut a niektoré predal spolužiakom, ktorí mali záujem. Vie, že ich musí lepiť precízne, a keď zarobí za jeden model 10 korún, vie, že je ohodnotená jeho práca.
Prepáčte mi kostrbatú štylizáciu, autorke želám veľa šťastia pri rozhodovaní a verím, že ak sa rozhodne pre dieťa, nikdy to neoľutuje.
Předchozí