Mám 2-ročnú dcéru a popri starostlivosti o ňu aj podnikám. Mám to šťastie, že som prekladateľka a teda môžem pracovať vtedy, kedy to vyhovuje mne a malej. V praxi to vyzerá tak, že v momente, keď dcéra zaspí, zapínam notebook a vo vedľajšej izbe pracujem. Som jej tak nablízku, keď ma potrebuje. Termíny si dohadujem tak, aby som mala istú rezervu pre prípad mimoriadnych okolností (ako je horúčka, nespavosť, moja únava a zaspanie spolu s dcérou pri kojení) a pre ostatné činnosti (žehlenie, upratovanie, varenie).
Keďže som predovšetkým mama a nechcem, aby moju dcéru vychovávala babka alebo cudzí ľudia, musela som zľaviť zo svojich podnikateľských snov. To, čo som pred materskou zvládala za hodinu, mi teraz trvá celý deň. To, čo som mala hotové za deň, mi trvá týždeň. Napriek tomu, podnikať som neprestala a ani prestať nechcem. Stratila by som kontakt so svojimi klientmi a začala by som aj cudzí jazyk zabúdať.
Keby som ešte mala manžela, ktorý by bol ústretovejší, bolo by to ešte lepšie. Lenže on chodí domov neskoro večer a cez víkend sa malej tiež nevenuje.
Předchozí