Přidat názor k článku Jedináček

Sama som jedinacik a hoci mam na detstvo nadherne spomienky, vzdy som tak trosku zavidela kamaratkam, ktore mali surodencov...

Dnes mam 5 deti, vsetky naplanovane, s pomerne velkymi casovymi odstupmi. Najsarsiemu synovi je 18 najmladsiemu 4. V poslednej dobe mi zacali deti hovorit, ci by sme nemohli mat este dalsie dieta. Ja mam tentokrat pocit, ze uz je to "akurat" a dalsie deti neplanujem. Aby som bola presna, najstarsi syn planuje studium v zahranici a hovori, ze dalsi surodenec by sa ho uz "netykal" a najmladsi syn to neriesi, s tymto napadom prisli ti 3 uprostred.

Vzdy, ked do rodiny pribudlo dalsie dieta, som si davala pozor, aby ziedne z tych predchadzajucich nemalo dovod mat pocit, ze je o nieco ochudobnene. Nevynechali jediny kruzok, sport, nic z oblubenych aktivit.(Par hodin po prichode z porodnice som viezla jedno zo starsich deti na oblubeny tenisovy trening a mimino strazila moja maminka, ktora auto riadit nevie.)

Vychadzam inak z toho, ze mimino je prisposobive - mne sa to potvrdilo. Ziadne z deti neutrpelo, aspon tomu verim, ziadnu ujmu tym, ze muselo travit ako male vela casu cakanim na surodencov ci uz v aute alebo niekde v parku so mnou, zatial co niektory z nich mal kruzok.

Manzel slusne zaraba a ja pracujem ciastocne a doma, takze vyzijeme. Mame dom na okraji velkeho mesta a kazdy mesiac musime strazit, co "navyse" si mozeme dovolit - vikendovy vylet, pripadne obed v restauracii. Deti ale maju kruzky, ake chcu, oblecenie nie nutne znackove, ale k ich spokojnosti. Kazdy rok chodime k moru, nie sice do hotela ale "len" do apartmanu, ale rozhodne nijako netrpime.

Keby sme byvali v sidliskovom byte, zrejme by nasa rodina vyzerala inak, ale za nasich okolnosti mi nikdy nenapadlo, ze sme to s tymi detmi "prehnali". Vzdy sme si davali pozor, aby jednotlive deti mali osobitne aktivity s nami rodicmi, napr. vikend niekde mimo domu len s jednym dietatom a pod. Aby nemali pocit, ze su len sucastou skupiny a nie individualitami. Snazime sa im venovat kazdemu osobitne, nezabudat na starosti kazdeho z nich a pod. Pravda je ale taka, ze si casto pomahaju jeden druhemu, s ulohami a aj "radami do zivota". A ked su sami doma, vzdy im to funguje, hadaju sa zasadne len vtedy, ked maju doma aspon jedneho r z rodicov:-) Vysvetlovali mi to, ze ak su sami, nemozu si to dovolit...

Po 5. dietati som mala zrazu pocit, ze "staci", ze moja kapacita ako aj kapacita rodiny sa naplnila. Verim, ze tento pocit je velmi individualny a nemozno ho uplatnit na inych ludi, ze kazdy ho pociti v inom case.