Přidat názor k článku Adámek byl na operaci

neda mi nepripojit sa do tejto debaty, vyzera to, ze vecsina z vas ma z nemocnicou prevazne dobre skusenosti. my sme so synom boli v nemocnici raz, bolo to u babicky a dostal silnu anginu, bola som prekvapena, ze ma hospitalizovali spolu s nim, robi sa to tak iba v pripade, ze je dieta kojene. personal bol nevludny, sestricky na chodbe ma nahlas ohovarali, ked som nekrmila maleho podla ich prikazov, ale podla jeho domaceho rezimu, t.j. najskor polievocka a hlavne jedlo az po spani. ked sa nam stalo, ze malicky kusok jedla vyhodil na dlazku, musela som opakovane chodit prosit, ci by mi neposlali upratovacku, nakoniec som to cele poutierala aj tak ja. telefon bol na konci chodby a ak volal manzel, pocuvala som paralelne rozhovory sestriciek o tom, ze "decko ma na infuziii a ona si telefonuje" ku koncu pobytu som to cele uz nevydrzala a rozplakala som sa pred pani primarkou, potom som si vysluzila aky-taky respekt, predpokladam, ze potom ma ohovarali tiez, iba potichu.
dalsi zazitok mame dobry, lezali sme spolu ma infekcnom oddeleni, bol tam velmi mily a ustretovy personal, maly cely den spal somnou v posteli, az na noc som ho musela prelozit, dokonca netrvali ani na nasilnom krmeni, ako v prvom pripade.
no a potom sa nam dva krat stalo, ze syncek bol hospitalizovany sam, matka, mimochodom v nemocnici, ktora sa pysi titulom baby friendly hospital, jednoducho nema miesto. ak som prisla rano s vecami pre maleho a doadovala som sa aspon zakladnych informacii o synovi,( ktore mi pri prijme nikto nedal), dostala som vynadane, ze pani doktorka tu ma robotu a nema cas sa somnou rozpravat, aby som zavolala cez informacne hodiny. a ked som cez informacne hodiny zavolala, povedali mi, ze preco volam, ked som predsa dnes uz bola osobne. cize pristup lekarov ozaj netreba komentovat. snad uz iba take drobnosti, ze dieta si na oddelenie nemoze zobrat ani oblubenu hracku, ze ked nam nakoniec synceka vratili domov bol tak vystresovany, ze cele noci preplakal, ze mal uplne doskriabane licka a hrdielko, co sa od nervozity skrabal...a pri prepustani sa pani doktorka na nas zosiroka usmievala, cakajuc nejaky prezent...nedavno sme sa prestahovali do kanady a ak uz nic ine, mam aspon istotu, ze moje dieta ak znovu ochorie bude mat starostlivost na urcitej urovni