Re: Jeste jedna rada

Na hory teda nechodíme, ale k moru áno a to každý rok aspoň na dva týždne. Nejde o žiadne veľkolepé dovolenky, máme prenajtý bytalebo domček so záhradou, kde sa dá tráviť čas v tieni pod stromami.

Mám päť detí, vážim si ich všetky, ale nevidím dôvod, prečo by sme nemali chodiť na dovolenky, deťom to zjavne robí dobre, vôbec nebývajú chorí.

Jazdíme veľkým autom, nikto z detí s tým ešte nemal problém. Najmladšie dieťa, s ktorým sme bol pri mori (v Chorvatsku) malo dva mesiace, bola to dcéra, plne kojená, takže s jedlom žiaden problém, vrátila sa domov rovnako biela, ako tam šla, na slnko chodila len podvečer, do vody len na pár minút. Mala tam skvelý režim, zjavne jej morský vzduch robil dobre.

Podobne to bolo so všetkými, myslím, že sa to dá zvládnuť aj bez toho, aby sa deti spálili, zvracali a podobne. Pri kojených miminkách vidím výhodu toho, že netreba riešiť, čo s jedlom.

Ďalšia vec je tá, že si myslím, že by staršie deti mohli (čo i len podvedome) vnímať trochu negatívne, že kvôli novému súrodencovi musia celé leto trčať doma. To by sa iste dalo vyriešiť aj rozdelením rodiny, že by časť šla na dovolenku a ja s mimčom nie, ale to by som spravila, keby k tomu bol nejaký zdravotný alebo iný dôvod, som radšej, keď sme všetci spolu, máme z toho skvelé zážitky.