uzivajte si to, bude len horsie...

tak som si zaspominala, ake to bolo...kedysi.... nie az tak davno
takze, uzivajte si to, prosim, uz nikdy vam takto nebude...
aby ste vedeli preco, popisem vam jeden moj den...
4,30 reve ten protiva.... budik...
5,00 ani neviem ako, ale som uz v praci... este stastie, ze len prejdem na druhu stranu cesty...
kazdu dalsiu hodinu si trham vlasy a podavam sportku, lebo tuzim ist do dochodku...
kazdu polhodinu medzi tym rozmyslam, ci mi je toto treba
12,00, zbadam kolegynu, co ma strieda, ako milujem tento pocit... do 13,00 odovzdavam pracovne podlznosti a snivam o obede
13,01 dosnivam o obede, lebo ziaden nie je, kto by ho aj uvaril... chvilu si nadavam, ze som si zase nenasla cas na obed restike...
13,05, uz aj jem nieco strasne zdrave...
13,06 odchadzam pre prvaka do skoly
navrat o 1 hodinu, kvoli jeho zaujmom nemoze chodit na najblizsiu skolu
ulohy, medzi nimi varim zdravu veceru, vdaka za dobru znasanlivost skolskej stravy, aspon nieco mam z krku
15,00 idem pre moje druhe, este skolkopovinne dietko, potom odchadzame bud na tanecnu, dramatak, trening atd, tato odrazka odpada len jeden den v tyzdni
17,00 teperim z pivnice bicykle, korcule, kolobezky, babikove kociky a ine veci, samozrejme vsetky naraz, lebo ich POTREBUJU
18,30, navrat, vecera..... vecerne dialogy o temach od problemov s dazdovymi pralesami, cez biedu v krajinach tretieho sveta, az po priciny 2 svetovej vojny a tlkotu srdca, niekedy sa pridaju plany na stavbu kozmickej lode a riesime vyrobu skla, ked ma deti preskusaju z hlavnych miest, zazeniem ich na ocistu, popri tom zaspominam na casy, kedy som snivala, ze sa umyju sami...
vecernu rozpravku zvlada cdcko
cca 20,30 kontrolujem, ci dychaju.... zavolam tatkovi, ktory je nestastny z toho, ako musi byt tam niekde, sam........ tisko mu zavidim, idem pozriet do detskej, ci dychaju...... uz nezavidim... potom rozmyslam, kedy budem upratovat, prat, zehlit..... zase to odkladam na .... dam si kavu, aby som este zvladla sprchu
22,00 precitam si spravy na teletexte, nastavim budik a tesim sa na zajtra...

2 sekundy venujem vdakyvzdaniu babke, ze mozem rano odist a ona bude tam, lebo pracuje a nie je to samozrejmost...