Slododa vyberu

nehanbim sa povedat,ze aj po 40-tke sa deti privadzaju na svet,bola som nieco ako singl,nelutujem,vybudovala som si karieru a dnes mam 4 mesacneho syna,ale naozaj som potrebovala 27 rokov na poziciu,ktoru mam dnes,aby som materstvo nemusela iba znasat,ale si ho vychutnat.;tiez som nemala cas a nemam ho dodnes,ale mam istotu,ze po rokoch usilovnej prace a studiu,mam na to,aby tie plienky za mna niekto kupil a ak sa mam stratnut s priatelmi,viem,ze o dieta je postarane a mozem vziat iba tasku a kluce od auta,zalozit si rodinu pride samo,je to v nas nie su babiky v kociku,ale zodpovednost,mat aj cas na seba a nebyt len uchvatanym rodicom,co sa musi odriekat,niekto ma stastie,ze to ma umoznene skor a niekto neskor a vhodny vyber partnera? podari sa to kazdemu? riskuje? alebo si naozaj vybera? pocujem z toho uplne hrozny sarkazmus z toho clanku...kazdy ma svoje poslanie na tomto svete a kazdy plati dan za svoje rozhodnutia,preco sa divis Jirko/ak smiem doverne oslovit/nie je zivot o tolerancii kazdeho rozhodnutia a nie je zivot,nieco,co si ma kazdy slobodne usporiadat? Osobne sa viac cudujem,ze ludia zakladaju rodinu bez uvazenia a bez finacnych a moralnych predpokladov,ale neposudzujem...mam ztoho clanku pocit,ze Jirko by radsej ako v Supermarkete sedel s priatelmi v cajovni...ale kazdy si vyberie svoju rolu v zivote sa s uctou ku kazdej zivotne ulohe eva