Naša skúsenosť so psom a alergiou

Ja mám diagnostikovanú alergiu asi 20 rokov a pri testoch mi vychádzala reakcia skoro na všetko, čo sa testovalo (mám pocit, že aj na psiu a mačaciu srsť). Alergik je aj sestra (od dvoch rokov senná nádcha + nábeh na astmu) a mama. Napriek tomu sme to riskli a kúpili pred 10 rokmi dlhosrstého(!) jazvečíka. Ani jednej z nás nerobil problémy.

Manžel má dokázanú alergiu len asi dva roky, no len preto, že skôr sa nedal testovať. Problémy mával dlhšiu dobu. Tiež vyrástol so psom, ten mu však problémy nerobil.

V tejto súvislosti máme však veľmi zaujímavú skúsenosť - naša alergia na psov sa prejavila až v momente, keď sme prestali byť so psami v dennom kontakte. U manžela to začalo po odchode na internát (pálenie očí, nádcha), u mňa po odsťahovaní od rodičov (kožná reakcia). Najzaujímavejšie je, že aj manželov brat začal mať problémy s reakciou na "rodičovského" psa, až keď sa oženil a odsťahoval.

Napadajú nás len dve vysvetlenia - buď ten dennodenný kontakt predsa len nejak trénoval našu odolnosť voči alergénu alebo sa stal pes pre nás problematický až s jeho postupujúcim vekom. Zrejme čím je starší, tým viacej roztočov hostí na svojom tele.

Je to pre nás záhada. Podotýkam, že mama a sestra problémy naďalej nemajú. Možno sa časom zistí, že včasný kontakt s jednotlivými alergénmi môže alergiám predchádzať. Už sa predsa objavila štúdia, ktorá tvrdí, že deti z čistotných domácností trpia alergiami častejšie. Svokor mi dokonca spomínal článok, v ktorom tvrdili, že dieťa by malo konzumovať napr. jahody pomerne skoro, pretože čím neskôr ich ochutná, tým je väčšia šanca, že na ne zle zareaguje. Samozrejme viem, že je to riskantné tvrdenie a bola som v podávaní jedál u dcérky veľmi opatrná, len chcem poukázať na to, že aj sami lekári niekedy tvrdia protichodné veci, čo súvisí s vývojom ich poznania - viď debata o vplyve kojenia na rozvoj alergie u dieťaťa alergickej matky.