Mne je naozaj jedno, že sa tu niekomu robí zle zo mňa, to za prvé.
Za druhé - ak by som myslela na seba, tak by som bola podstatne kľudnejšia (ak by sa ich v našom štáte, i meste pár objavilo, nemala by som problém, veď ešte dlho budeme podstatná a silnejšia vačšina). Ja však nemožem nemyslieť na mojich potomkov (a tým nemám na mysli len svoje deti ale aj ich vnúčatá atd). Tí by nám nemuseli poďakovať za milosrdné prejavy humanizácie.
Samozrejme, že sa národ, rasa nedá a nemože odsudzovať celoplošne, zároveň nejde oddeľovať dobrých od zlých, že. Tak preto ich, pre istotu, zachraňujme čo najviac, lebo predsa každý z nich má svoj osud, že. Mne je ich tiež veľmi ľúto, ale myslíš, že sa problém vyrieši tým, ak postupne všetci utečú? Resp. - nezačne potom problém inde? Sakra, tiež je mi ich ľúto - hlavne rodín - bojujú o holý život a prežívajú to, čoho sa ja bojím najviac na svete, a štve ma, jak nevidím východisko, veď humanitárna pomoc zachránila veľmi málo, ale...
No prosto sa bojím, že ich veľmi odlišná mentalita a kultúra a pohŕdanie tou našou by časom mohli prerásť v niečo, čo by už potom Európa nemusela zvládnuť. Ak by odišli do zemí ktoré sú im bližšie, a humanitárna pomoc by pokračovala tam (rada finančne a opakovane prispejem), možno by to bol trochu kompromis...?
A ešte - nie je Vám tak trochu úzko z týchto fotiek? Mne hneď napadlo - títo muži chcú nielen prežiť, ale chcú sex. Kde, od koho, ho asi tak dostanú, že... No tak si odchytia nejakú Európanku, že - kľudne aj násilím, tam sú na to zvyknutí. Matky dcér, nemáte strach?