Přidat názor k článku Kde je ten chlap, kterého jsem si brala?

ahoj

nehovorim, ze to u nas bolo uplne rovnake. ale asi to uz k tomu smerovalo. este pred svadbou som sa odstahovala za manzelom do ineho mesta. rodicia su daleko na to, aby k nam mohli chodit casto, alebo my k nim. kamaratky tu nemam skoro ziadne - vacsinu casu pred materskou som travila v praci, a tak som tu nestihla spoznat vela ludi. a prve mesiace na materskej som travila kojenim a odsavanim a bojom so zapalmi prsnika. ked sme sa s dcerou trosku zladili, tak som si cez den stihla aj upratat, navarit, umyt dlazky...
lenze dosla depresia z toho, ze cely den nevidim ludi, nemam sa s kym porozpravat. vecer som bola nastvana na manzela, ze ma vela inych aktivit este pomimo, ide sa zabavit a ja som cely den doma, len upratujem, nikam nechodim.
ked mala dcera rok, isla som na pol uvazku do prace. uz 6 mesiacov musim rano vstat, pripravit, co sa da, utekam do prace, potom zase domov, venovat sa malej, popritom nieco upratat, oprat... a tak sa hadame znova. na jednej strane manzel pochopil, co je to - byt cely den s dietatom. na druhej strane nic nespravi, ja po veceroch umyvam riady a snazim sa dat domacnost nejako dokopy... ale aspon mi to nevycita, ze nie je upratane. skor mam z toho nervy ja.
takze ani jedno riesenie nie je uplne idealne. asi to len treba prezit.
ale aby som to neukoncila tak pesimisticky. to nase zlaticko nas vie rozosmiat aj vo chvili, ked si uz myslim, ze je vsetko uplne nanic a uz nemam vobec ziadnu silu.