Přidat názor k článku O výchově ve víře

Nie som materialista, ale v živého Ježiša neverím. Neberte to ako čierny humor, ale verím v „mŕtveho“ Ježiša, verím, že taký človek žil, hlásal svoje zásady, a zase prachobyčajne zomrel. Alebo bol ukrižovaný, teda zomrel násilnou smrťou, ale to je v zásade jedno. Všetko ostatné, čo bolo vybudované na jeho náuke, teda cirkev a všetko okolo nej, už považujem za „marketing okolo kresťanstva“.

Článok je pekne napísaný, ale zarazila ma tam jedna vec: „Stačilo by vědět, že to nebo ono opravdu chce On a pak bych žádné vysvětlení ani nepotřebovala. A pokud by na tom On netrval, ani seberacionálnější vysvětlení by nikoho nepřinutilo, aby se cítil povinen dané Pravidlo dodržovat.“ Nemožem si pomocť, ale pokiaľ sa na to pozerám z hľadiska výchovy svojich detí, veľmi sa bojím, že raz budú niekoho takto slepo poslúchať bez náznaku akýchkoľvek pochybností či kritického myslenia. Ako možu veriaci takto v niečo veriť? Veď ani nemožu presne od slova do slova vedieť, čo Ježiš hlásal, nezanechal predsa žiadne písomné záznamy. A prečo vlastne? Nevedel písať? Prečo z obdobia jeho aktívneho „kresťanského“ života neexistuje žiaden záznam?

Snažila som sa jednu dobu poznať a pochopiť lásku „v živého Boha“, ale nepochodila som. Dokážem ale pochopiť silu lásky a dovery v samého seba. Takže keď si prečítam ten článok znovu, a miesto Neho si doplním lásku, dobre myslenú sebelásku, sebeúctu a sebadoveru, v mnohom s autorkou súhlasím.