Moja skusenost s jednou mojou dost blizkou znamou: Kvoli praci (nie kvoli peniazom, financne su na tom s manzelom velmi dobre) sa rozhodla dat svojho syna na starost babicke. S dobrou vierou, ze pojde pracovat len na ciastocny uvazok a maly o nic nepride. Bohuzial sa casom s ciastocneho uvazku vyklula praca od siedmej do siedmej a niekedy aj pocas vikendov. Vysledkom je, ze ked sme boli spolu na dovolenke a maly plakal, tak ho chudak ani nevedela ako ukludnit (mal vtedy rok a pol) a nakoniec to musela vyriesit tak, ze zavolali "Babi" a ta ho cez telefon upokojila. Bolo to hrozne smutne. Dnes maju druheho syna a ona sa rozhodla ostat s nim doma na materskej plne tri roky. Starsi syn chodi teraz uz do skoly a bohuzial je stale citit, ze ta vazba medzi nim a mamou je stale trochu narusena. Aj ona sama priznava, ze nejako ma toho mladsieho radsej.
Ja sama verim, ze vztah k druhemu si vybudujem az potom, ked mam s nim dhodoby kontakt. A je jedno, ci ide o dospeleho cloveka alebo moje dieta. Aj laska matky sa vyvija a je pevne spata so vsetkymi zazitkami, ktore spolu dieta a matka preziju. Sa jednoducho spoznavaju. A podla mna nestaci len byt spolu intenzivne kratsi cas (ked pride mama o piatej z prace), lebo aj nudit sa spolu musia, aj mat mama toho dietata obcas plne zuby musi aj znasat jeho trucovanie, zlost a obcas aj provokovanie. Az potom matka svoje dieta naozaj spozna a naozaj moze povedat, ze ho miluje take ake je.
Ked ma dieta tie tri roky, da sa povedat, ze je uz dost vyzrele, aby si samo vyskusalo svoje kridla a zuzitkovalo vsetko, co do neho jeho rodicia za tie tri roky vlozili rovnako ako aj to, co dostal pri narodeni do vienka. Ale chciet aby moje sestmesacne dieta chapalo, ze ja som jeho mama, ked vacsinu svojho vedomeho zivota stravil s nejako teto xy?
Kym som zila v Nemecku, pocula som taky paradoxny vyrok na Tagesmutter (pestunku): "Kazda matka chce pre svoje dieta najst tu najlepsiu pestunku na svete a sucasne sa boji, ze sa jej to podari...
Předchozí