Přidat názor k článku Snažíme se dál 9 - Dvojjazyčná rodina aneb cizinka v Čechách

Moja sestra v Prahe študuje už dva roky a stihla nabrať desný prizvuk - bratislavský (býva na inťáku s dievčatami z Blavy). Bratislavčania, prepáčte, nič proti, Vám ale napadla ma príhoda keď sme na dovolenke v Taliansku čakali v kempe so sestrou na sprchu a vedľa nás sa bavili dve cudzinky ktoré sme z videnia poznali. Moja sestra mala vo vlasoch spletený pramienok vlasov s farebnými nitkami a jedna z tých cudziniek sa na ňu otočila ukázala rukou na jej vlasy a povedala asi štyri vety, ktorým sme absolútne nerozumeli. Cudzinky na nás chvíľu pozerali, my nechápavo na nich a tak sa otočili a bavili sa ďalej. Napla som uši, spustila filter na reč a snažila sa zachytiť čo sú zač(turečtina, rumunčina, gréčtina niečo mi to pripomínalo ale hovorili strašne rýchlo...). A potom mi došlo. Po trápnych vysvetľovačkách sme získali nové kamošky z Bratislavy!!!