máš ale úžasný dar rozosmiať, takže som hneď po začítaní sa do tvojho článku utierala vyprsknutú kávu z monitora.
Teda, až na to priberanie v tehotenstve som sa cítila, akoby si písala o mne.
Lebo tam, kde iné mamičky skončili (80 kg), ja som len začínala. Ale tešilo ma to, lebo som pribrala neuveriteľných 6,5 kg (!) za 9 mesiacov a takmer všetko to nechala v pôrodnici... (3,5 kg dcérku som si niesla domov), takže nadbytočné 3 kilá som neriešila. Taká som bola šťastná!
Ale doteraz, 17 mesaicov po pôrode, mám vyššiu váhu (87g) aj keď kojím ako divá. Po šestonedelí to začalo stúpať. A neklesá a neklesá. Manžel začína už mať reči, že či chcem mať 90 kg a ja z toho stresu, vždy zožeriem, čo dom dá. Cvičenie som musela prerušiť, lebo po ňom sa mi malá rozvrieskala na plné pecky...
A inak, vo všetkom, čo si popísala, sa vidím. Aj to oblečenie, aj tie nekonečné prechádzky (u mňa trvali 4-5 hodín, aj v mínusových teplotách, aj vtedy, keď lialo ako z krhly aj vtedy, keď nasnežilo a chodníky neboli odhrnuté, všetky maminky sedeli doma, chodci išli jedine po odhrnutej ceste, len ja, ako torpédoborec Lenin, som sa oprela do kočíka a prebíjala sa snehom na chodníku.), aj tie milé predavačky, ktoré tie veľrybie veľkosti pre mňa nemajú...
A aj k tomu zmiereniu sa pomaly dopracúvam...
Předchozí