Přidat názor k článku Přirozená výchova dětí - oč jde?

ako by ste riešili napríklad toto, uvítam aj pohľad Montessori:
Môj syn mal v minulosti problém s jedným chlapčekom, ktorý ho hrýzol,niečo nebolo podľa neho, tak kusol, niekto ho vytočil, kusol niekedy aj toho čo bol najbližšie. Mohli ste mu 100 razy vyprávať, počuj, deti sa nekúšu, veď nie si psík, keď niečo chceš riešiť, robí sa to takto a takto. Hrach na stenu hádzať akurát. stretla som sa s názormi,šak ho nauč brániť sa a nech kusne aj on jeho.nesúhlasím. Je mi to proti srsti aby som učila vlastné dieťa, ktoré je veľmi mierumimlovné,aby sa učilo niekoho hrýzť,len preto, aby sa ubránilo. Akákoľvek agresivita mi je protivná. Dalsi argument bol, veď nech ten chalan vie, aké je to keď on niekoho kúše, ako to bolí. Takisto bez výsledku, pretože môj syn taký nie je, on nevie komunikovať s deťmi nieto sa ešte brániť agresivite. A aj keby mu to vedel vrátiť, to nie je ani v najmenšom predpoklad na to, aby sa ten kúsančivý chalan polepšil a prestal robiť zle. Svojmu synovi som povedala: nesmieš sa nechať kúsať od druhých (jemu to bolo smiešne a má strašne znížený prah bolesti) a to že ťa to napríklad nebolí (napriek modrofialovým stopám na ramene) tak to neznamená, že si to máš nechať, ak sa k tebe ten chalan ešte priblíži, povedz mu daj mi pokoj, a láskavo ma nehryz. V praxi to vyzeralo tak,že sestra sa otočila a ten chalan chrup a už bolo nejaké dieťa uhryznuté, chúďa sestra sa už vyjadrila, že toto je už na lieky (predpisať hryzajúcemu chalanovi).