Přidat názor k článku Náročné noci

Lida,

ja som netvrdila, že dnešná spoločnosť tlačí deti do prílišnej samostatnosti, práve naopak, tvrdila som, že je benevoletnejšia, no samostatnosť vyžaduje len v otázkach spánku. Čo sa týka minulosti, máš pravdu, že na deti bolo oveľa menej času – ale práve čo sa týka spania, deti často spávali s rodičmi, neskôr súrodencami. Boli s nimi aj na tom poli, časti v šatkách, prípadne sa o nich starali starší súrodenci.
Mám storočnú knihu pre matky, v ktorej varujú, že by by matky nemali spávať s deťmi v posteli :-))), z kontextu je zrejmé, že sa to tak bežne robievalo. Samozrejme s výnimkou najvyšších vrstiev, tam ale bolo bežné, že dieťa hneď po pôrode putovalo vychovávateľkám a s matkou sa stretávalo výnimočne.
S tým, že dnes sa deťom venuje niekedy prehnaná pozornosť, súhlasím. Vraj sa prešlo z povojnového estrému, keď sa s deťmi vôbec nediskutovalo, do druhého extrému, keď mnohí rodičia nenastavujú žiadne hranice.

K tomu prieskumu – neviem sa k nemu vyjadriť. Ak sem dáš údaje, rada si ho prečítam. Skúsila som si spraviť miniprieskum a spomenúť si na manželské páry v okolí. Ale asi je to vzácne, nepoznám jediný pár v okolí, ktorý by sa rozišiel.Pritom sú to často vzťahy trvajúce vyše 10 rokov. Z týchto párov okrem toho preukázateľne viem o mnohých, ktoré si deti berú v noci k sebe a istú časť ich detstva s nimi spávali. Mnohí spávali polovicu noci s dvomi deťmi naraz. Keď sa vyjadrím za našu domácnosť, spanie s deťmi síce praktikujeme, ale nie sme žiadni fanatici. Večer sa po uspatí malého vždy snažím uložiť ho tak, aby sme s manželom mohli byť aj spolu. Beriem si ho k nám väčšinou až vtedy, keď idem spať ja.