Přidat názor k článku Jsou "zlobivé" děti opravdu zlobivé?

Tiez patrím k zástancom umiernenej výchovy, t.j. deti nebijem, ani vlastné, ani cudzie, všetky výchovné problémy sa snazim riešiť vysvetlovaním, príkladom, zákazom ap. Je síce pravda, že aj mne občas ujdú nervy a dojde k plácnutiu na zadok, aj ked viem ze je to zbytocné takto to riesit. Je toho vsak coraz menej, asi s postupujúcou výchovou svojím živých deticiek mi spevneli nervy. Plne vsak viem pochopit mamicky, ktoré uz strácajú trpezlivost s niektorými rodicmi, ktorí doslova ignorujú agresivitu a drzost svojich ratolestí. Ja sama som uz zopár rokov "obetou" jednej takejto mamicky, presnejsie jej teraz 6-rocnej dcérky Júlie a nanestastie je to moja velmi dobra priatelka, ktorú mám velmi rada. Az na je výchovu, ci skôr nevýchovu. Je to urcite aj moja chyba, ze jej neviem na rovinu povedat, ze mi vadí správanie jej dcérky a hlavne to, ze si to nevsíma. Nanajvýs tak zakrúti očami v štýle "no vidís aká je, nedá sa s tým nic robit". Aby som sa vsak dostala k situácii o ktorej písem v názve príspevku. Boli sme u nich na navsteve, boli tam este dalsie deti s inou mamickou. Starsie deti skákali po rozlozenom gauci a moje mladsie-vtedy 10-mesacné dievcatko vyliezlo ku nim. Julke zrejme zavadzala, tak ju chytila za jednu ruku a nohu, zdvihla a vysotila z gauca (polmetrová výska,vedla bol radiátor) von. Vykríkla som na nu, ze čo to robí, len sa na mna pozrela nevzruseným pohladom a povedala "No a? Ved nám tu zavadzia" V tej chvíli som videla "cervene", vyskocila som, najprv som jej "fukla" jednu po hlave a až tak som ratovala svoje plačúce dieta. Nastastie to skoncilo len modrinou. Doma som potom o tom v klude rozmýslala, bolo mi aj luto, ze som takto zareagovala, rozmýsla som aj, ci sa kamarátke nemám za to ospravedlniť, hoci ona sa na mna nehnevala. Nakoniec som to ale nechala tak. Mozno to nebolo najsprávnejsie, ale cítim, že to nebola len moja chyba. Ak by reagovala na správanie svojej dcérky jej mamicka, nemusela by som ja. A myslím, ze u 6-rocného dievčatka je trochu neskoro apelovat na to, ze babetkám sa neublizuje. To by uz v tom veku predsa mali vediet. Ci nie? (Podotýkam, ze s prípadmi jej agresivity voci mojim aj iným detom som sa u Julky nestretla prvýkrát, vzdy som sa v takom prípade snazila venovat svojim detom.) Az doteraz som mala názor, ze kazdy si má svoje deti vychovávat sám, tazko je vsak zachovat chladnú hlavu, ked niekto ublizuje vasim detom.