Mirka, osobne osocovania ma nebavia, takze radsej budem reagovat na prispevky k veci, ako je ten tvoj.
Vies, po zmene, ktoru som spravila, som sa radsej namiesto zamyslania sa nad tym, ako reagovat na neziaduce chovanie, zamyslala, co vsetko je neziaduce chovanie a ako mu PREDCHADZAT. Vies, co som si vsimla? Dieta, ktore je menej napominane, trestane a upozornovane, ma mensie tendencie sa neziaduco chovat z dovodu, ze chce nastvat rodica. Moje deti su neznesitelne obvykle v dnoch, kedy s tym zacnem JA - stracam trpezlivost, neodpovedam, namiesto normalneho ziadania im rozkazujem atd.... ich reakcia je vzdor. To je moje pozorovanie.
Preto ja na otazku, ako zareagovat na neziaduce chovanie, sama pre seba odpovedam: "zamysli sa nad tym, preco to dieta tak robi".... je hrozne, ako casto medzi pricinami jeho spravania objavim prave seba.
Ozaj, a ako teda zareagujem na neziaduce spravanie, ked ho uz fakt treba riesit? Nooo, niekedy buzerujem a mentorujem - efekt obvykle nulovy. A niekedy sa predycham, pomozem synovi sa ukludnit a potom spolu debatujeme. O tom, co sa stalo, ci to je spravne, preco sa to stalo a aky ma on navrh na to, aby sme to riesili. A vtedy, ked sa mi to podari zvladnut takto, neziaduce spravanie sa fakt odstrani.
Předchozí