Ak sa slečna pri vedľajšom stole poleje omáčkou, nebudem sa na ňu pozerať a ešte viac zvyšovať jej rozpaky.
Pokiaľ jej partner dostane z kvetinovej výzdoby na stole alergický záchvat, nebudem skúmať, či má dosť vreckoviek.
Ak sa distingvovaný starý pán sediaci pri stole oproti vráti z toalety s rozopnutým poklopcom, nebudem mu hľadieť do rozkroku a skúmať farbu jeho spodného prádla.
A ak jeho milá manželka bude nútená po zjedení steaku siahnuť po špáradle, aby vylovila kusy obeda zachytené v protéze, usúdim, že z tejto predstavy mi nie je práve najlepšie a dlhšiu dobu sa na ňu nepozriem.
Ak si k ďalšiemu stolu sadne žena a diskrétne nakojí svoje dieťa, nebudem zvedavá, ako sa to kojenie podpísalo na jej poprsí.
A ak sa naše dieťa nedajbože zase raz povracia pri obede, čo najrýchlejšie sa postarám o nápravu a budem vďačná okoliu, ak sa na tú chvíľu zahrá na mŕtveho chrobáka.
Všetky situácie, o ktorých píšem, sa môžu stať a môžu byť ostatným nepríjemné. Vo všetkých však stačí NEPOZERAŤ SA, veriť, že sa dotyční v nich nevyžívajú ani ich cielene neplánujú a hlavne stačí nepopúšťať uzdu svojej fantázii a nebabrať sa v tom, čože sa to vedľa deje za nechutnosti. A nemyslieť si, že keď je niečo trápne mne alebo mojej manželke, tak to musí byť zákonite trápne všetkým okolo. Viem, že nie vždy sa to dá, niektorí ľudia nehľadia na nikoho okolo a povedzme takému konzervatívne vychovanému staršiemu pánovi môže byť nepríjemné sedieť vedľa kojacej matky. Ale ja to ešte raz opakujem – máloktorej matke je príjemné čo i len čiastočne sa odhaliť na verejnosti a ak je dieťa aspoň trochu schopné rozumového vysvetlenia, snaží sa mu kojenie nahradiť niečím iným. Pokiaľ som si všimla, písali sme sem minimálne tri maminy, kojace deti staršie ako 12 mes. (Julie, Milada a ja) a všetky sme písali, že na verejnosti nekojíme. U Kláry išlo o úplne iný prípad, to čakanie u lekára bolo asi dosť stresujúce a neviem, čo by som robila na jej mieste. Asi by som nepochodovala do ambulancie s dvoma prikonektorovanými deťmi a možno by som malú dokázala presvedčiť, že ona mliečko nedostane, lenže nemám Klárine deti a nebola som v jej situácii. A keď sme už pri tom, máloktorá mamina väčších (2 a viac ročných) detí si ich dovolí kojiť vonku, pretože sa to bohužiaľ vo väčšine prípadov považuje za niečo zaostalé, nevýchovné a pre mnohých až zvrhlé.
Předchozí