No myslieť si, že spoločnost bude niekedy bez násilia, je podľa mňa rovnako utopické, ako predstavy komunistov o tom, že ľudia budú existovať bez peňazí. Nie že by to v podstate nebolo možné, len je to nereálne.
V jednej sci-fi som k tomu čítala zaujímavý dialóg. Jeden vedec sa chcel mimozemšťana spýtať, aké majú zbrane. Iný vedec však namietal, že možno mimozemšťan nebude rozumieť otázke, čo keď vôbec nepoznajú zbrane. Ale ten mu povedal, že každý živý tvor, je jedno či ide o mysliacu bytosť alebo nie, či ide o jednobunkový organizmus alebo cicavca má svoje hranice v zmysle fyzického ohraničenia tela. Existencia každého živého tvora je vždy aspoň čiastočne na úkor iného tvora alebo jeho prostredia. Nikto nežije úplne izolovane. A kde dochádza ku kontaktu, dochádza aj ku konfliktu, bez ohľadu či ide o obranu alebo útok. A kto pozná obranu alebo útok, chápe, čo je to zbraň.
Nechcem tým samozrejme obraňovať násilie v zmysle krutého zaobchádzania s ľuďmi či zvieratami, zabíjaniu, týraniu, ponižovaniu - voči násiliu mám odpor, zažila som ho dosť v detstve:-((. Ale ak násilie berieme v najširšom slova zmysle, t.j. pod agresiou chápeme aj konanie, ktorým chránime seba a svojich blízkych, tak myslím, že takáto agresia je proste nevyhnutná. Problém je len vo vymedzení toho, kedy je naše konanie je ešte v zmysle zákonov, morálky primerané a ako naše správanie ovplyvní druhú stranu. Už samotné slovo morálka by bolo predmetom na dlhú diskusiu.
Ak by sme sa napríklad chceli úplne vzdať násilia, museli by sme sa napríklad vzdať jedenia mäsa (zabíjanie zvierať je predsa tiež násilie, či nie? Určite by sme svojim deťom nepremietali ako rozprávku na dobrú noc scény z bitúnku). Tiež by sme mali vzdať napríklad mlieka a mliečnych výrobkov a aj vajec. Nútiť kravu, aby bola každý rok teľná, vyčerpávať ju každoročnými pôrodmi a potom jej odobrať mlieko určené pre jej potomka, je predsa tiež násilie. A nútiť sliepku, aby sedela pri umelom osvetlení a v kuse produkovala vajcia, je tiež násilie. Áno, veľa ľudí sa práve kvôli tomuto vzdá týchto vecí, pochybujem však, že to urobí celé ľudstvo, jedine vo veľmi vzdialenej budúcnosti. Naschvál hovorím niektoré veci s nadsázkou, to len na ozrejmenie toho, že otázka násilia nie je taká jednoduchá vec.
Markétka má pravdu v tom, že to "zviera" v nás stále je. A myslím si, že či už sme mysliace bytosti alebo nie, pokiaľ naša existencia bude závisieť aj od fyzického tela, vždy v nás aspoň čiastočne bude.
Předchozí