Dakujem za odpoved, v zásade súhlasím s tým, čo si napísala o homeopatii, tiež si myslím, že si treba dávať veľký pozor, akú informáciu do seba človek pustí - a do svojich detí. Žiaľ, prišla som na to až po tom, ako sa môj syn pod vplyvom rôznych homeopatík zmenil a teraz sa už len pokúšam ich účinky antidotovať, aby bol znova sám sebou. Neviem, či sa mi to podarí. Mal síce vážny problém, zajakával sa, a vďaka homeopatie sa z toho dostal, ale následne dostal podľa mńa zbytočne ešte ďalšie iné homeopatiká. Pri banálnych chorobách teraz už vôbec nesiaham po homeopatii, dávam prednosť bylinkám a aj niektorým liekom z lekárne - proti kašľu a horúčke napr. Veľmi som si chcela urobiť kurz homeopatie, možno sa k tomu ešte niekedy dostanem, ale čím ďalej si to tak pre seba študujem, tým je mi jasnejšie, že to sa fakt laicky robiť nedá a aj profesionál musí mať hoooodne skúseností, aby vedel určiť ten správny liek. Čo sa týka prikladania rúk, snáď by som ešte dodala, že matka by pri tom mala byť v pohode duševnej aj fyzickej. Zaujalo ma to preto, že volakedy, keď som ešte nemala deti, som to robila, ale dnes mám taký rešpekt, neodvažujem sa, ani pri prerezávaní zúbkov, asi pri tom veľa rozumujem, a možno stačí len s láskou tie ruky priložiť a myslieť na zmiznutie bolesti. Ďakujem ti za tento príspevok, mnohé sa vo mne ujasnilo.
Předchozí