Přidat názor k článku Jana

Neviem, ja mám skôr opačnú skúsenosť. Som už asi z tej trošku staršej generácie, skoro 40.

Školu som končila ešte v totalite. Potom prišlo zamestnanie, dostala som aj malý byt. Začala som podnikať, rozbehla som firmu. Napriek tvrdym začiatkom som si mohla dovoliť maličké auto, našetrila som si peniaze, za ktoré sme potom už s manželom kúpili vačší byt, daľšie, už vačšie auto. V 35 som otehotnela, teraz mam 3 ročného syna.

Jeho sestra, ktorá je o 11 rokov mladšia však závidí. Po revolúcii mala kopec možností. Vedela jazyky. Vysokú školu nedokončila, chcela podnikať. Žiaľ, nedarí sa jej. Vždy naletí na nejaký úžasný biznis, z ktorého sa ale vykľuje nejaký skoro podvod. A tak sa utápa v nadávaní na všetkých a na všetko. Byt je problém, snívať o aute ani nápad. Neplatí odvody, poistky. A stále len viní všetkých okolo zo svojich neúspechov. Snívať o dieťati? Dá sa, ale nejaké financie na to treba.

Takže, príležitosti sú vždy o ľuďoch. Ani tí mladší nemajú na ružiach ustlané. Zopár ich síce má úžasné joby, ale nie sú to všetci. A my starší máme zvyčajne už aspoň ten základ - strechu nad hlavou, prípadne aj rodinu. Nechcela by som veru teraz začínať po škole s holými rukami.