Pekný článok, ale...
tiež som chcela rodiť prirodzene, vedela som ako mám dýchať, verila som sama sebe že to zvládnem, vedela som čo mám ako robiť. Nesúhlasím s pôrodmi doma a vysvetlím aj prečo. Môj syn sa narodil 10.3.2005 cisárskym rezom po 11hodinách od odtečenia plodovej vody. Do nemocnice som odchádzala otvorená na 4,5 cm, ako dobre, to už pôjde rýchlo, za 3 hodiny ho bolo na 7 cm potom za dalšie dve na 8cm. A potom to už nešlo vôbec. Mohla som sa snažiť koľko som chcela, nešlo to. Doktori vyšetrovali, či je to fontanela, či nie je, neboli si istí. Nakoniec o siedmej ráno povedali, že to nepôjde že treba cisársky rez. Tomáško nesklonil hlavu (neviem ako sa dá dieťa donútiť skloniť hlava) a diagnóza znela Disproportio Cephalopelvica, jednoducho sa ani nezmestil, lebo mu bránila kostrč. A to som mala šťastie lebo keby sa mi vcucol do pôrodných ciest, tak by ho museli vyťahovať kliešťami alebo kostrč zlomiť. A ešte som dostala príjemú penú správu, že ďalší pôrod bude tiež plánovaná sekcia ak moje dieťa nebude mať do 2,5 kg. A to už je na hranici donosenosti.
Rengen vam v tehotenstve neurobia. A predtym sa to zistit neda.
Předchozí