Přidat názor k článku Mít, či nemít (druhé dítě) … to je, oč tu běží

....ako mozu niektori brat tento sviezi a vtipny clanok ako autorkin "negativny" vztah k rodicovstvu. Zrejme citanim bulvaru davno stratili (ak ho niekedy mali) cit pre nadsazku.

Ja mam 5-rocneho syna, este donedavna ma myslienka na dalsie dieta bohvieako nenadchynala, mala som pocit, ze sa synovi nebudem moct dostatocne venovat, ze uplne stratim kontakt s profesiou, ze syn bude ziarlivy, proste podobne veci ako v clanku. Takze teraz som uz treti rok po materskej v praci, podohanala som zameskane, napisala som dizertacnu pracu, moj syn zacal sam tuzit po surodencovi, a ja som zacala mat postupne pocit, ze jeho tuzbu s radostou naplnim. Velkeho vekoveho rozdielu sa nebojim. Je sice pravda, ze babatko nebude pre syna partnerom na hranie, na druhej strane ho budem viest tak, aby ziskal pocit dolezitosti a zodpovednosti, myslim si, ze je na to zrely a pomoze to aj jeho sebavedomiu.

Ja sama mam dvoch o veeela starsich surodencov (o 16 a 17 rokov), vyrastala som vlastne ako jedinacik. Kym som dospela, bola som v cudnej pozicii - surodenci sa chovali ku mne skor ako rodicia, z pozicie autority, a mna to velakrat stvalo. Ked som dospela stali sme sa "partnermi". Niekto tu pisal, ze surodencov si clovek nevybera,ale priatelov ano. Je fakt, ze my sme velmi rozdielne povahy, velakrat sa aj teraz pohadame, s bratom si bohvieko nerozumiem - v tom zmysle ze nemame spolocne temy rozhovorov a tak sa az tak velmi nerozpravame. Brat aj sestra maju velmi protichodne nazory na mnohe veci a casto sa "posekaju". Taki traja ludia, ako sme my, surodenci, by sme o seba vo svete nikdy "nezavadili" a nestali sa priatelmi. Ani vlastne priatelmi nie sme. Sme IBA surodencami. Lenze viem, citim, a vlastne aj mam skusenosti, ze ktokolvek z nas by sa ocitol v "svrabe", ostatni su pripraveni pomoct. Zijem v presvedceni ze je to tak medzi vacsinou surodencov, nezavisle na vekovom rozdiele. Ti vekovo blizki maju k tomu este ten bonus, ze maju vacsiu sancu zdielat spolocne zazitky a byt aj skutocnymi priatelmi.
Este nieco: moja mama ma mala v takom veku ako budem coskoro ja, a dalo jej to hrozne vela.Napriek tomu, ze je uz davno dochodkyna, duchom ostala mlada ovela dlhsie ako jej rovesnicky, ma sice iba ucnovku, ale rozhlad ma vacsi ako mnohe ovela vzdelanejsie zeny. Ako by aj nie, ved sa musela "absolvovat" vysoke skoly so vsetkymi svojimi detmi! :-)