Přidat názor k článku Vojta

Lucije, ak dovolis mam na teba jednu otazku. Ako si zvladala odniest Tomaska vzdy spat do ustavu? Neviem, ci to bolo tym, ze si v tom ustave pracovala. Mozno.

My sme to vyskusali len raz. Mali sme doma na Vianoce maleho 3-rocneho chlapceka. Jednoducho nasej mamine padol do oka, alebo nasa mamina padla do oka jemu :)Boli to jedne z nasich najkrajsich Vianoc, tie detske ocka su uplne bozske. O to horsie bolo odniest ho po sviatkoch spat do ustavu. Bol u nas znova na par dni v januari. Jednoducho tak nejak k nam prirastol. Zvazovali sme aj adopciu, no kedze moji rodicia uz nie su najmladsi tak by to bol asi problem. Nastastie nasi dobri priatelia uz mali vsetky papierovacky za sebou a hladali len vhodne dieta. Teraz ma maly uz pat rokov, nasi priatelia su jeho rodicmi aj pred zakonom a moji rodicia sa stali jeho krstnymi rodicmi.

Aby som to zhrnula, ako rodina sme sa rozhodli, ze dalsie babo si uz na Vianoce nezoberieme. Mozno je to zbabele, ale jednoducho to citovo neunesieme. Tieto deti sa velmi rychlo citovo naviazu a my to nevieme neopatovat. Pribehy, ktore maju za sebou su strasne. A este horsie je to nevypovedane. Nas maly skoro vobec nehovoril, mal strasne zachvaty hnevu a panicky strach z vody. Ktovie, co vsetko musel prezit.

Apropo, kratko potom, co bol tento chlapcek oficialne priklepnuty jeho novym adoptivnym rodicom, ho v ustave hladala jeho "matka". Chvalabohu asi pozabudla poslat pohladnicu nacas. Mozno ju vsak nacas poslala svojim dalsim piatim detom, ktore ma roztrusene po domovoch a tym im znemoznila najst "kazdodenne" stastie v novej rodine. Je mi z toho nanic.