to sú asi všade rovnako "ochotný" ľudia. Mne sa tiež stalo, že som chcela nastúpiť do autobusu a chlapi už z diaľky kričali, že oni nemôžu, ale našla sa jedna staršia pani (cca 60r.)a tá s ochotou a rada mi do toho autobusu pomohla. Vďaka za takýchto ľudí.
No a čo sa týka miesta pre kočíky v dopr.prostriedkoch? Tak to je kapitola sama o sebe. Nehovoriac o tom, že pre dôchodcov je neuveriteľne ťažké vstať a uvoľniť miesto, hlavne keď nastupujú dva kočíky, ale človek si musí vypočuť aj ich komentár. A keď sa náhodou ozvete, tak len vykrikujú, že sa máte skľudniť a držať hu..
Už sa mi ale tiež stalo to, že jedna mamička s kočíkom nebola ochotná ten svoj otočiť (boli sme v krátkom klasickom autobuse)a je som malého pomaly držala vo vzduchu, pretože mi predné kolesá zostali nad schodami.
Předchozí