Myslím si, že každá matke vie, že kojenie je pre dieťa to najlepšie. A priznajme si, že aj najpohodlnejšie pre mamičku. Ale len v prípade, keď to kojenie je bezproblémove, ako to bolo v Tvojom prípade. Tie "problémy" aké si mala ty, má určite veľa mamičiek a tie sa dajú prekonať. Ale v mojom prípade sa bábo vôbec nechcelo prisať už v pôrodnici. Len raz si potiahlo a koniec. Potom , keď prsník videlo len plakalo, odtláčalo sa od neho. Sestričky mu "rvali" hlavu k prsníku, až som sa bála, že mu ublížia. Klamanie s glukózou v striekačke taktiež nezaberalo. Mne sa prsia vôbec nenaliali, nevytekalo mi ani mledzivo, proste nič.
Tak som si mlieko vyslovene po kvapkách odstriekavala na el. odsávačke. 1 hodina odsavania 20 ml. a to mlieko začala kvapkať asi tak po 20 minútach. A malá pila 60 ml. Ona bola dosť veľká a hlavne hladná. Sestrička nechcela veriť vlastným očiam, koľko stiahne. Mamičky, ktoré písali o peripetiách s kojením určite chceli kojiť, len im to pre mnohé príčiny nešlo. Ale najviac ma zaráža prístup lekárov - nekojíš = krkavčia mať. Pomoc? Pomôž si sama, to preto nekojíš, lebo nechceš a podobne. Preto mnohé končia s nervami na konci. Keby lekari a laktačnej poradni radšej ukľudnili mamičky, ale oni skôr zvaľujú vinu na ne a ešte strašia : znížená imunita bábätka atď. Preto sa my nekojace mamičky cítime ako sa cítime, a vyčítame si vlastne to, za čo nemôžeme.
Předchozí