Přidat názor k článku Jak jsem přestala bít své dítě

Ja som bola, ako dieťa bitá naozaj dosť pravidelne mojou mamkou. Pamätám si na to, že mama po tom čo ma zbila, často plakala... Tieto bitky vo mne vyvolávali strach, pamätám sa na takú stiesnenosť a stavy stiahnutého žalúdka, keď som dostala zlú známku, alebo sa čosi vyvŕbilo... Nebola som zlé dieťa, učila som sa dobre, ale moja mama bola prehnaný pedant a bola bitá v detstve i ona, tak si zrejme myslela, že to má tak byť... Bitky nič neriešili a ja som sa dostávala do začarovaného kruhu, mame som nedôverovala a zo strachu pred bitkou som začala klamať... Náš vzťah nie je do dnes taký, ako by som si predstavovala, že by mal byť vzťah matky a dcéry. Ja vychovávam dvoch synov Lukino má už 12 rokov, ale bitku odo mňa ešte naozaj nedostal, ja som sa zaprisahala, že svoje deti biť nebudem, keď je treba zvýšim hlas a dokola všetko opakujem a opakujem. Ono sa to naozaj dá, ale všetko musím vysvetlovať a rozoberať a treba mať naozaj nervy zo železa. Ale ovocie sa mi už vracia so synom máme vrúcny vzťah, všetko si povieme a veľmi sa ľúbime. V takomto duchu bude prebiehať i výchova môjho miminka, už to mám nacvičené. TAK DRŽÍM PALČEKY AJ OSTATNÝM, ABY SA IM PRI VÝCHOVE DETIČIEK DARILO A IDE TO AJ BEZ BITKY...