Přidat názor k článku Pohlaví působí již před narozením

No, Bronďa, tak s tebou takmer vo všetkom nesúhlasím.

V prvom rade s tým, že človek uznáva hodnoty a sposob výchovy, aký zažil doma. To, ako sa vychovávali deti pred 30 rokmi, by som skutočne doma zavádzať nechcela. (Málo vysvetľovania, veľa trestov, aj fyzických, hlavne, že sme boli „v roku bez plienky“...)

Že dcéra ostane s matkou dlhšie – obe so sestrou sme v 18 odišli na výšku a odvtedy sa doma ukazovali sporadicky. Zas naopak, s manželom žijeme v rodinnom dome s jeho matkou (máme samostatný byt), spolu s ňou žije manželov mladší brat, ktorý má 30 rokov a rozhodne nevyzerá, že by sa chcel odsťahovať, tobož ženiť (na to má, podľa vlastných slov, do 40 času dosť).

Napriek tomu, že sme ostali žiť s manželovou matkou k nej manžel nie je nijak viazaný, nie je to žiadny mamánek, takého by som ani nezniesla. Skor naopak, rozbroje medzi nimi dvoma tlmím z veľkej časti ja.

Myslím, že sa v týchto veciach nedá zovšeobecňovať, koho si vyberieš za muža, toho máš, ako vychováš deti, takú sú. Mimochodom, s rodičmi aj svokrou mám výborný vzťah, naše odlišné názory na výchovu a stravu detí plne rešpektujú.

PS: Mám dvoch synov a nemám žiaden problém sa hrať s vláčikom, či „na stavbu“.