Přidat názor k článku Morální nebo duchovní záležitost?

Vážený pán neregistrovaný,

som veriaca katolíčka, svoju vieru beriem veľmi vážne, moje deti sú pokrstené, ich krstných rodičov sme starostlivo zvažovali, sú to skutoční katolíci, od ktorých očakávam spoluprácu pri náboženskej aj inej výchove svojich detí. Máme s manželom miekoľko krstných detí, ktorých rodičia sú naši blízki priatelia, a nesúhlasila by som s tým, aby som bola krstnou matkou dieťaťu, keby som vedela, že jeho rodičia berú krst iba ako formalitu.

Neviem, čo mám ešte napísať, aby ste nepovedali, že to so svojou vierou nemyslím vážne... Že pristupujem ku sviatostiam, modlím sa a čítam bibliu? Robím to.

Rodinu čítam dosť pravidelne, ešte nikdy som nereagovala, ale teraz mi to nedá. Rada by som Vám povedala, že z vecného hľadiska súhlasím s tým, čo píšete, že nie je správne krstiť deti, ak ich rodičia nechápu krst ako sviatosť a nechcú so všetkou vážnosťou vychovávať deti vo viere.

Tón a formulácie, ktoré používate, sú však podľa mňa veľmi silné a agresívne. Všetko, čo hovoríte, možno povedať rovnako nástojčivo aj iným spôsobom bez toho, aby ste zmäkčovali svoje názory a spreneverili sa svojmu presvedčeniu a myslím, že by vás ľudia zato nebrali menej vážne.

A vaše tvrdenie, že ateisti, ktorí konajú dobré skutky, skončia v pekle (necitujem to presne, ale myslím, že to neprekrúcam), považujem za veľmi opovážlivé a rúhavé. Len Boh posudzuje každého z nás a na takéto vyhlásenie nemá podľa mňa žiaden človek právo. Verím, že je správne pevne stáť za svojimi názormi a v zásadných veciach, ako sú sviatosti, neustupovať, dovolím si Vám však povedať, že vo Vašom srdci by okrem pevného presvedčenia a pevnosti vo viere mala byť aj láska k ľuďom a pokora pre Bohom.