Přidat názor k článku "Příliš" chytré děti

Danielo, ja som sice pri nastupe do skoly nevedela citat a pisat a zrejme ani vynimocne pocitat. Ale tiez som dlhe roky nerobila nic, lebo nebolo treba. Do skoly som chodila, lebo sa to tak robilo. A ak sa obcas pritrafilo nieco zaujimave, tak som to zhltla. Ale to bolo prilis zriedkavo. Ja by som brala vsetky aktivity rozvijajuce myslenie, predstavivost, logiku, vytvaranie niecoho, preskumavanie, ako co funguje, rozoberanie, hladanie pricipov, technika, stroje, pristroje, abstrakcia az po konktretnom priklade. Najzabavnejsie, k comu som sa sama prepracovala bolo pocitat priklady z matiky. Syn napriklad robi experimenty vsetkeho druhu, vsetko rozobera, skuma zvnutra. Samozrejme ma to druhu stranu, pamat mam zufalu, takze az do maturity - vratane - som si vsetko odvodila. Vtedy mi nesvitalo, preco ma za to odvodenie vzorca na maturite pochvalili, moja priprava na maturitnu skusku pozostavala asi z 2 hodin, kedy som si precitala vypracovanu pripravu dobrej duse z ucnovky. Jemu to postacilo na stvorku. Zato o slovenskych a ruskych spisovateloch som nevedela nic. Aj pri velkom usili mi to v hlave neostalo. A fyzike som sa venovala s potesenim.

To nie je univerzalny navod. Spoluciacka, ktora do nasej triedy pribudla v maturitnom rocniku by na predchadzajucej skole nepresla z matiky. U nas ju nevedela lepsie, ale bola ina konstelacia - v jej prospech. Dnes je z nej celkom znama slovenska spisovatelka, len zasnem, kolko knih napisala a uspesne sa predava. Uz vtedy zila vo svojom vysnenom svete inde ako my.

A iny priklad, nasa gymnazialna trieda bola spolovice sportova. Aby mohli byt sportovci v stredisku vrcholoveho sportu, museli podavat sportove vykony i nejake povinne skolske. Sport ich vytazoval dost intenzivne, niektorych spickovych sme v skole stretavali len obcas. Tomu vzdelavaniu, ktore sme my podstupovali vela nedali. Ked som hladala kontakty na stretavky, zadala som ich mena do vyhladaca a sypali sa stranky, kde sa o tych hviezdach pise.

Vychadza mi z toho induvidualny pristup, mensi pocet deti v triedach, aby vysiel nejaky cas na rozvoj toho, co prave ten jednotlivec potrebuje.

Dcera na Budanke nie je rovnaka ako ostatni. Rozdiel oproti predchazdajucej skole je v tom, ze predtym bolo 29 deti nejakych podobnych (myslim tym, ze rozdiely medzi nimi boli menej vypukle a ucitel mohol ist s vacsinou rovnakym tempom a bolo to primerane) a 1 uplne mimo. Teraz je v triede, kde ich myslim 18 a kazdy je nejaky iny. A jej ta inost zrazu nerobi zdaleka taky problem. Byt inym je tak normalne, ze to nevylucuje z kolektivu a ona uci sa nazivat s tou roznostou. Medzi nadanymi detmi je vyssie percento deti s poruchou pozornosti, roznymi dis...., autisti a podobne (podla slovenskych vyskumov viac lavakov).