Slovo "podobnych" nie je dostatocne vystizne, preto som do zatvorky napisala, ako to myslim. Dcera hovorila, ze ked povedala vtip, nikto nic, tak povedala ten isty o 3 roky starsim kamaratkam a spolu sa zasmiali. Casta situacia. Aj ja si na podobne situacie spominam. Dvojfazove smiatie. Prvykrat som sa smiala, ked bolo rozpravanie vtipu pred vyvrcholenim, pretoze mi uz bolo jasne, ako to dopadne. Po dopovedani sa zasmial kolektiv a za tym este raz ja, ked som si uvedomila, ze nieco tak trivialne im svitalo tak dlho. Kto nevedel, ze sa smejem druhykrat uz na nom, mohol mi este prist na pomoc s vysvetlovanim. :(
Aby som pomohla dcere zvladavat take situacie (tazko povedat niekomu, ze som dostala do vienka rychlejsie myslenie a menej trpezlivosti na rychlost, ktoru on dostal), radila som jej otipovat si ludi a rozrecnit sa len u tych, ktorym to mysli podobne. Ze predide tym neprijemnym situaciam, ked ju ti, co nepochopili zacnu doucovat v tom, co ona preskakuje ako jasne. Tiez som ju ucila komunikovat s ludmi tak, ze si ma uvedomit svoje myslienkove pochody a hoci by spontanne vyslovila len povedzme kazdy treti krok, musi vacsine ludi detailne povedat kazdy krok, ak chce, aby ta informacia preputovala. Co je celkom nezaujimava drina, takze clovek sa casom pouci a hovori len vybratemu okruhu, ktory tiez chape kazdy treti krok.
Předchozí