Přidat názor k článku "Příliš" chytré děti

U nas osmilete gymnazium nevyriesilo nic. Bolo to omnoho horsie nez predtym na sukromnej zakladke. Zacali sme na beznej statnej zakladke, na konci skolskeho roka, uz z vyucovania nic nebolo, behali sme po lekaroch, lebo cez 3. vyucovaciu hodinu zacalo pravidelne boliet brusko. Lekari nenasli ziaden zdravotny problem. Jedine, k comu sme sa prepracovali bolo podozrenie na stres z nudy. Najprijatelnejsie riesenie bola sukromna skola, kde sa detom venovali viac, viac ich rozvijali. Pri nastupe do 2. triedy mali deti evidentny naskok, zrovnalo sa to asi za 2 mesiace. Bez ucenia na jednotky a sustavne poznamky o nesustredenosti, chaos vo veciach a podobne. Brusko sa polepsilo. Po nastupe na 8-rocne gymnazium odsabotovala skolu uplnou nekomunikaciou so vsetkymi. Neprijali oni ju ani ona ich. Nie je vodca, iniciator, bola tam zufalo sama. Jedinou prijatelnou autoritou bola zemepisarka. Zda sa, ze ako pedagog to jedina zvladla. To sa stihlo do prveho rodicka a bola jasne, ze takto nie. Prestup na Budanku povazujem za zachranu, pretoze tato stranka sa skludnila. Zas vo svojom normalnom rozsahu komunikuje so svetom, nadalej sa neuci a staci to na pohodove znamky, nadalej ma chaos a nadalej niektore veci nefunguju. Vsetci jednotne konstatuju, ze je sikovna, inteligetna, ma velky rozhlad (z kniznice nosi knihy po 10, viac nepoziciavaju a je schopna zhltnut denne jednu), fyzicky velmi obratna a sikovna, na svoj vek dost drobna. Jazyky neznasa, ale nejak to na nu napadalo, takze slovensky, cesky, pasivne nemecky, od skolky anglicky. K tomu ja viem, ze nebude stat v cele, nenadviaze kontakt, nema ziadne ambicie, straca aj dolezite veci (naposledy pas a povolenie k pobytu pre cudzincov) a vybavovat nebude ani elementarne veci, radsej sa zosype, nez by povedala neznamemu cloveku "Prosim vas, poradite mi...?" (aj ked nikto znamy na dosah nie je, sama si poradit nevie a je naozaj v uzkych), dolacit ju urobit nieco, co nechce, je nadludsky vykon. Radsej zbori cely svet, nez urobit neoblubenu malickost. Kedze pedagogovia komunikuju a nevystrkuju ju, aj s tymi jej inostami je to pre nu v specializovanej skole lepsie. Druha strana je nekomunikacia aj s rodicmi, pokial chcu nieco, co jej nevyhovuje (napriklad poriadok, system,...), co je na dialku riadne narocne a po pravde ma dost nici. Tak som si tu trochu vyliala dusu a hrrr s novymi silami do dalsieho boja.