Přidat názor k článku Čím víc sladkého, tím lépe?

Keď som bola ja malá, zásobáreň na sladkosti vždy fungovala. Babka ma videla raz za mesiac a vtedy mi nanosila sladkostí, že som z nich žila do ďalšej návštevy. Mamina tiež nezaháľala. Iné deti chodili po ulici s tvrdým lízatkom - paličkou, ktorá im vystačila tak na 3 dni. Ja predsa nebudem papať také podvratné cukríky, dostala som orieškovú čokoládu. Tú som spráskala na počkanie a na druhý deň bol prídeľ znova. Ako dieťa som bola vyslovene chudá. Nikdy som netrpela nadváhou, takže nikoho nenapadlo, že tie sladkosti mi môžu aj uškodiť. Dnes mám 28 rokov. Sladkosti milujem a môžem o sebe vyhlásiť, že závisláčim. Čokolády radšej ani nekupujem, pretože do dvoch dní u nás žiadna nie je. Ale niečo sladké musí byť... každý deň. Pri svojej výške 163 cm vážim 65kg... a v živote ich nezhodím, pretože to sladké nedokážem zo svojho jedálnička vyradiť. Mám 1,5 ročné dieťa. Moja mamina je nepríčetná, že nedovolím do malej pchať koláčiky, čokoládky a podobné záležitosti. Nosí jej aspoň tú Kinderčokoládku, veď je v nej pohár mlieka... a malá to ochotne spapá, aj ked max. jednu tyčinku denne...
Keď som vyhlásila, nech sa na mňa lepšie pozrú, či sa im páčim, že by som mohla byť aj chudšia a nie zošrotujem všetko sladké, čo sa okolo mňa mihne, pozreli na mňa a zrejme ma vyhlásili za nesvojprávnu. Ale som im tým len chcela naznačiť, že takto tá malá vyzerať nemusí, tak nech sa trošku snažia aj oni.... Neviem, či si z toho niečo vzali, ale s mojím ponímaním dobrôtok - syr, jogurt, ovocie, grahamové tyčinky... vôbec nesúhlasia. A pomôžem si? Naštastie, sú ďaleko, takže keď raz budú malej nosiť prídel na mesiac, určite po ich odchode poletí... Nedovolím, aby urobili s mojim dieťaťom to, čo so mnou.