Pardon, že vám vstupujem do diskusie, chcela by som len vyjadriť svoj názor - že to spomínané citové puto je podľa mňa presne to, čo dieťa, o akom sa tu hovorí, potrebuje.
Aby vedelo, že keď potrebuje, môže sa obrátiť na niekoho, komu na ňom záleží. Iste, aj zamestnancom DD záleží na deťoch, o tom nepochybujem, ale s rodinou sa to predsa nedá porovnať. Keď dieťa cíti potrebu zdôveriť sa, hovoriť o problémoch v škole, v partii, o svojich pocitoch, o čomkoľvek - aby malo istotu, že má niekoho, kto je mu vždy k dispozícii. Že ten niekto s ním bude debatovať aj celú noc, že mu môže kedykoľvek zatelefonovať, že je to proste niekto, pre koho je dôležitý, niekto, kto mu v istej chvíli nepovie, pardon, ale mne už padla, podebatuj si s niekým z nočnej služby...
A myslím, že sa tu poväčšine jedná o staršie deti, ktoré by aj po premiestnení do inej pestúnskej rodiny alebo v nutnom prípade do DD dokázali dobrý vzťah s bývalým pestúnom udržiavať k svojmu prospechu.
(Mám deti osvojené, nie som pestún, ale mnohých poznám a viem, že vo väčšine prípadov, o ktorých viem, to takto funguje.)
Předchozí