No, to ma teda dosť šokovalo, že lekárka označí 5 mesačné dieťa za chorobne závislé na matke. Čo sa preboha od takého miminka čaká? Že si bude samé v kľude čítať noviny? Teóriu rozmaznaného miminka nosením fakt neznášam, čo asi tá matka robí 9 mesiacov v tehotenstve? Odkladá brucho na policu? Keď sa mimčo narodí, dávno už je na nosenie zvyknuté, tak prečo mu to, preboha, odrazu odopierať?
Deniso – máte zrejme nadmerne dráždivé dieťatko a bohužiaľ je to s ním teraz veľmi náročné. Ja som mala mladšieho syna dosť podobného, neplakal sice celé dni (ale plakal dosť, dosť som ho ale nosila – šatka je podľa mňa pre chbát matky lepšia než krosnička) ale zato večer spustil a skor ako za tri hodiny šialeného revu proste nezaspal, nech som ho nosila, hojdala, spievala... skúšala nechať v postieľke (údajne sú deti, ktoré sa tak samé utíšia)... ale proste nič. Prestalo to až okolo 9 mesiaca, to som bola fakt hotová. Zase na druhú stranu, teraz (2 a štvrť roka) je to fakt pohodové dieťa s minimom „ukňučaných“ nálad.
Ako sama píšete, srdce vám trhá, keď ju počujete plakať. Ja by som, keď sa teraz pozriem dozadu, znovu a ešte viac zo všetkých síl robila všetko preto, aby som plakať nenechala. Tiež mi to trhalo srdce a ja verím tomu, že v tomto je materský inštinkt proste neomylný. Nie je predsa žiadne víťazstvo, keď miminko prestane plakať, lebo proste rezignuje.
Předchozí