Přidat názor k článku Jít za svým srdcem?

Graine,
to si píš,že by som ju z hlbky duše nenávidela/myslím tú ženu,čo by mi zvádzala v mojej gravidite chlapa/.Ale chápala by som ,že sa to stať može,že sa to mnohým ľuďom deje.Možno je to príliž zjednodušené prirovnanie,ale je to ,ako keď si vodičom auta,a lezú ti na nervy chodci, ktorí dobiehajú na červenú cez prechod,a keď si chodcom a hrozne sa niekam ponáhlaš,a prebiehaš na tú červenú,lezú ti na nervy zas tí vodiči aut.A snažím sa tak nerozmýšlať a mať rovnaký meter pre všetkých,vrátane mňa.Ale nie vždy/hlavne v tej situácii s chodcami/ sa mi to darí. nemyslím,že tak rozmýšlam len ja.Je to proste v ľuďoch.Chápeš?
A už vela krát som napísala,že by som nechcela byť na mieste ani jedného z toho článku.Pretože v každom trojuholníku/ak o tom vedia všetci 3 zúčastnení/ je v problémoch každý z nich.A nikto z nás ,podla mňa ,nevie,či sa mu to v živote navždy vyhne.Myslím ktorúkolvek z tých 3 pozícií.Poznám kopu ľudí,bližších i vzdialenejších,ktorý sa vo svojom živote už ocitli aj v úlohe podvádzanej manželky,o nejaký čas v úlohe milenky a naopak.A velakrát predtým si vraveli,že oni by nikdy!!!
A keďže,my pisatelky,nie sme,ani jedna v konkrétnej roli autorky,mohli by sme sa snažiť pozerať sa na to ,čo najviac objektívne.A nenadávať jej stále.Aj keď s ňou nesúhlasíme.A nie chovať sa tak bohorovne,a tvrdiť,že my teda nikdy!!!!! by sme nič tak ohavné neurobili.
Aj keď by som si priala,aby to tak bolo,a svet by bol hneď krajší,nemám rada,keď je niekto tak hrozne presvedčený o svojej neomylnosti a bezchybnosti,ako mnohé,čo odpovedali v tomto duchu.Možno trocha pokory voči vlastným silám a schopnostiam by nikomu z nich neuškodilo.