Milá Lálino,
ja by som na tvojom mieste konala s najvačšou pravdepodobnosťou ako ty.A súhlasím so všetkými 3 dovodmi ,pre ktoré si so svojim mužom zostala.To čo píšeš musí byť hrozné,aj to prežiť aj to ustáť.Ale každý sa može v živote kopnúť,ako aj on,ale rozhodol sa pre teba.Na to stále mysli.
Moji rodičia prešli niečím podobným,my deti sme boli v puberte.Nebolo to ľahké pre nikoho z nich.Ani pre mamu,ani pre otca,ani pre nás deti.Otec sa tiež rozhodol zostať,a hoci to trvalo aj rok-dva,kým to napatie v rodine prešlo,žijú spolu dodnes.A myslím,že na 30 ročné manželstvo celkom slušne.
Píšem to preto,aby si vedela,žá bolesť nemože vyšumieť za 2-3 mesiace,že to bude vyžadovať trpezlivosť.
Ale tvoj muž sa rozhodol zostať,a aj keď to asi bude znieť divne,práve kvoli tomu,by som si ho na tvojom mieste vážila.A snažila sa s ním na vzťahu ďalej spolupracovať.
A tiež si myslím,že odborník nie je vobec žiadna blbosť,ale rozumná vec.Je objektívny,skúsený,a može ti akurát len pomocť.
PS.A od témy si neodbočila.Práve naopak,je ovela vačším prínosom,ako mnohé články vyššie.Autorke to aspoň ukazuje opačnú stránku veci.
Veľa síl ti prajem
Předchozí