Moje psychologicke vzdelanie je akademicke, aj s naslednym PhD. Povazujem ho za kvalitne a poctivo zvladnute (naozaj som sa neflakala) a doterajsia prax to aj potvrdzuje. Tolko o mne.
Nehovorim, ze vsetky samovrazdy v pubertalnom veku nie su sposobene aj nezaujmom rodicov. Samovrazda je vacsinou sposobena viacerymi faktormi a jednym z nich moze byt aj ten nezaujem. Ale casto je sposobena aj psychickymi chorobami, za ktore ani rodic, ani dieta nemozu. Pride mi strasne nefer hadzat vsetkych rodicov, ktorych dieta si siahlo na zivot do jedneho kosa. Ak milovali svoje dieta, prezivaju po jeho smrti peklo a spolocnost im este to patricne da "vyzrat". Namiesto pomoci ich odsudi. Namiesto, aby sme im podali pomocnu ruku, radsej ich zatratime. To je ozaj "ludsky" pristup.
A este sa mi strasne nepaci, ze vychadzate z predpokladu, ze rodicia, ktorych deti koncia samovrazdou sa "nechceli" starat o svoje dieta. To, ze ste vy, vas manzel a ja vystudovali vedne odbory, ktore sa zaoberaju vyvinom a problemami deti, este neznamena, ze tieto vedomosti maju aj ini rodicia (keby ano, tak sme bez prace
. Nie kazdy clovek ma prirodzenu schopnost vcitit sa do prezivania svojho dietata, pochopit, ze ho nieco trapi, rozpoznat psychicku poruchu. Neide o to, ze to nechce, ale nevie, nedokaze, jeho vlastni rodicia ho vychovali inac... Pripadne ak citi problem, nevie ako dietatu pomoct, skusa, voli aj zle metody, o ktorych je ale vnutorne presvedceny, ze su dobre. Mozno ma strach z psychologov, pedagogov, boji sa ohovarania v malom prostredi a dufa, ze to zvladne vlastnymi silami... A preto siahne aj po vychovnych metodach, ktore nakoniec maju negativny ucinok.Vobec nepoznam konkretny pripad toho dievcata, ale uz z tvojho prispevku je jasne, ze ty mas jasno v tom, aka je jej matka. Mam strach z tychto cierno - bielych obrazoch o ludoch. Moze to strasne ublizit a hlavne sa takto siria predsudky, ktore by sme prave my mali brzdit.