Re: Paní Šichtařové jsem si dřív vážila, ale

Z hľadiska porodov majú nemocnice v naprostej vačšine prípadov do slova "úžasný" na kilometre ďaleko.

Moje porody tam prebehli, ale keby som nemala odhodlanie a svoju "držku", tak neviem, jak by to dopadlo. Pohodový personál rozhodne nebol, špeciálne u druhého porodu, kde som musela upozorňovať sestru, ktorá ma seřvala, že čo na ňu "křičím" odpovede do jej dotazníku. Upozornila som ju jasne a dorazne na to, že mám kontrakce, ktoré chcem predýchať a miesto toho zrovna šialene nutne potrebuje odpoveď do dotazníku, kde bydlím a jestli som vdaná - a že preto jej odpovedám hlasom, ktorý nie je tichučký, pretože to u kontrakcie proste nejde. To bolo v Karviné. Už aj na moj porodný plán kukali sposobom, že "čo si to dovoľujem, takové novoty!" (v roku 2008, v roku 2005 vo Frýdku-Místku moj porodný plán brali naprosto normálne).

Rodiť poprvé v Karviné, tak ma vystresuje určite a bohvieako by porod skončil (a oni by možno zase vyhlasovali, jak zachránili život dítku i rodičke císařem....a to proti císaři ako takovému nemám nič, mám ale všetko proti systému a prístupu). Takto som sa len ohradila a trvala na svojom, odpovede jej dávala nakoniec medzi kontrakciami, ne v čase kontrakcií (ono by to počkalo i po porodu, keď sme u toho, mala som překotný, za 2 hodiny bol syn vonku). Rodila som veľkú časť porodu ve stoje (mne to tak vyhovuje), ale čo som musela zase "držkovať", než ma pustili sa postaviť (nebola som žiadna rizikovka a srdíčko BILO v pohode).

Toto je moja subjektívna skúsenosť ohľadne "úžasnosti" a "pohodovosti" nemocničného porodu.