Realita

Ja mam na manzela velke stastie, ale minule som sa rozpravala so sestrou a s tou by som teda nemenila. Ma dvoch malych synov (1 a pol roka, 4 mesiace) a raz sme isli na vychadzku s tym, ze u nich doma ostali rozhadzane hracky po malom. Ziaden extra bordel, len proste v obyvacky na zemi kopa hraciek, normalka. V polovici prechadzky sa sestra zhacila, ze zabudla zavolat manzelovi, ze maju doma neporiadok. Celkom som nechapala, o com hovori, ved snad preboha manzel vie, ze maju maleho syna, ktory sa hra. Tak mi porozpravala, ako ho raz zabudla upozornit, ze je doma mensi neporiadok, on sa vratil z prace skor ako ona z prechadzky a ked sa potom stretli, tak jej vynadal, ze ho na to mala upozornit, co keby si domov doviedol navstevu... Musel by sa pred nou hanbit, ako to u nich vyzera... Uplne som videla svojho otca, ktory tiez nikdy v zivote neocenil maminu pracu okolo domacnosti, ciste ozehlene veci, nachystana desiata a oblecenie do prace, v byte 100%-ny poriadok, opatrene decka, navarena vecera atd., to bolo samozrejmostou. Doteraz ma prace striktne rozdelene na "muzske" a "zenske". Snad preto mam manzela pravy opak, moj otec mi bol v tomto velky negativny vzor.