Re: zatím bojujeme

Ahoj Simona,

sme na tom neuveritelne podobne. Mame dve o nieco mladsie deti, byvame v starom pomerne zanedbanom rod. domku a s pracami sme na tom podobne. Manzel pride z prace, natiahne monterky a hybaj nieco okolo baraku robit. Starsi sice pobehuje okolo neho a casto mi ho aj vecer pomoze okupat, zbytok domacnosti je ale na mne. A este dost casto vyzaduje teple vecere, co sa mu ale vzhladom k tej praci pri dome neda velmi vycitat. Ja som unavena, vikendy su pre mna pohroma, pretoze ku vsetkemu treba este vyriadit obydlie a upiect kus masa na obed. Ale zaroven mi je luto mu vycitat, ze neluxuje alebo si obcas zajde na pivo, ked vidim, ze aj on maka.

Aby som sa z toho ale uplne nezblaznila, zaviedli sme aspon "volne nedele", kedy sme si zakazali pracovat, cize ja ani nezehlim, ani nevarim (v sobotu navarim na dva dni) a aspon co to ide, odpocivame. Viem, ze to nie je uplne to, o com pisali v clanku, ale verim, ze je to urcity medzikrok. A casom snad dospejeme aj k tomu, ze si vecer vyrazim pre zmenu niekam ja.